KDE SA PODELI ŠALIANSKI ŽIDIA
Pod týmto názvom sa 8. septembra uskutočnila medzinárodná konferencia v kongresovej sále mestského úradu v Šali za účasti popredných odborníkov zo Slovenskej republiky a z Maďarskej republiky. Konferenciu zorganizovala Spoločnosť Petra Pázmaňa v Šali, Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa a Mestský úrad v Šali, oddelenie kultúry.
Účastníčkou konferencie bola aj Mgr. Mária Brányiková, učiteľka dejepisu v Základnej škole Ľudovíta Štúra v Šali.
V predpoludňajšej časti medzinárodnej konferencie odznelo viacero odborných prednášok, ktoré sa zaoberali všeobecnými dejinami Židov, históriou židovských náboženských obcí v mestách na juhozápade Slovenska – v Galante, v Dunajskej Strede, v Šali a v Senci. Zahraniční prednášatelia hovorili o židovských spoločnostiach v maďarských mestách Pápa, Debrecín a Nyíregyháza a v župe Bihar.
Z odborných prednášok vyberáme:
Prvá správa o Židoch na území niekdajšieho Uhorska, teda aj na území dnešného Slovenska, pochádza z 10. storočia. Ich pôvodné sídlo bolo na Blízkom východe, v dôsledku križiackych vojen ich však mnohí museli opustiť. Nový domov našli na rôznych miestach v Európe, aj v Uhorsku.
Osudy Židov žijúcich v Uhorsku a ich právne postavenie možno sledovať pomocou zákonov tohto obdobia.
V čase vlády kráľa Kolomana sa židovskí obyvatelia mohli usadiť len v tých miestach, v ktorých bolo biskupské sídlo. V Nitre sa s nimi stretávame už v 12. storočí. Židia v stredovekom Uhorsku nemohli kupovať pôdu, preto sa zaoberali najmä obchodom a bankovníctvom.
Na území dnešných okresov na Slovensku - Galanta, Šaľa a Dunajská Streda, sa usadili najmä na majetkoch šľachtických rodín Pálffyovcov, Esterházyovcov a Kaunitzovcov. Plné práva získali po revolúcii 1848. Mnohí z nich sa zaslúžili o založenie prvých úverových a bankových spoločností a významnou mierou prispeli k hospodárskemu rozvoju mnohých lokalít.
Prenasledovanie Židov sa začalo po rozšírení nacistických a antisemitských myšlienok z Nemecka po Európe. Začalo sa odnímanie majetku, obmedzenie výkonu povolania a aj voľného pohybu. Ich prenasledovanie sa stupňovalo vytvorením pracovných táborov a nakoniec prišlo k ich hromadnému vraždeniu najmä v koncentračných táboroch. Aj o týchto a ďalších skutočnostiach sa hovorilo v prednáškach.
O židovskej náboženskej obci v Šali hovoril PhDr. Rudolf Kuklovský, šaliansky učiteľ a historik, ktorý je aj autorom publikácie o osudoch židovských rodín v Šali.
Súčasťou medzinárodnej konferencie bolo aj otvorenie výstavy v priestoroch renesančného kaštieľa v Šali. Výstava pomocou archívnych dokumentov približuje život Židov na Žitnom ostrove na juhozápade Slovenska a v Matúšovej zemi – územie dnešného stredného a severného Slovenska, od najstarších čias až po súčasnosť. Veľké množstvo dokumentov približuje komplexný obraz ich spôsobu života, ich náboženstvo, zvyky, tradície, ich politické a hospodárske pôsobenie, pripomína obdobie holokaustu, prenasledovanie a likvidovanie židovského obyvateľstva. Výstava sa vyznačuje veľkým množstvom dokumentov, ktoré poskytol nielen Štátny archív v Bratislave, Nitre a v Šali, ale aj Západoslovenské múzeum v Trnave, Múzeum židovskej kultúry v Bratislave a Židovská náboženská obec v Bratislave.
Medzinárodná konferencia sa uskutočnila pri príležitosti dňa holokaustu. Účastníci konferencie si preto uctili pamiatku obetí holokaustu pri pamätnej tabuli umiestnenej na budove mestskej knižnice.
Žiaci ôsmeho a deviateho ročníka Základnej školy Ľudovíta Štúra na Pionierskej ulici v Šali navštívili výstavu „Kde sa podeli Šalianski Židia“ a následne aj Židovský cintorín v Šali.
Z výstavy je spracovaná prezentácia na CD nosiči a zborník obrázkov, návšteva cintorína je zdokumentovaná fotografiami.
V Šali dňa 7. 12. 2009
Spracovali: žiaci
Mgr. Mária Brányiková
